Basnicky.sk

Sedím v izbe a hľadím do neznáma. Predstavujem si jednu krásnu rozprávku, v ktorej sme len ja a ty, v ktorej nie sú princezny, ani králi. My a ruže na koľajniciach a sneh v auguste. My a spievajúce psy a deň plný hviezd. Naozaj krásna je to predstava, no len ňou to ostáva. Všetko sa to roztrúsilo na prach. A v tom prachu ja zbieram roztrhnuté kúsky Tvojho ,, MÁM ŤA RÁD“. Tu na prach píšem prosbu ,, VRÁŤ SA, VRÁŤ!“ tu v prachu zrazu chápem, že musím žiť bez Teba, ako keď kvietok vädnúci hľadí do neba a čaká dážď. Ja čakala som tiež. Ja čakala som šťastie a milý úsmev len. A čo mi zostalo z neho? Len nesplnený sen. No ja chcem žiť a lásku rozdávať. No nie len rozdávať, ale aj dostávať. A teraz vravíš: ,, NEPÁČIA SA MI TVOJE SLZY, ANI ÚSMEV TVOJ NECHCEM VIDIEŤ VIAC.“ A odchádzaš... Tu v prachu zostávajú Tvoje stopy, len Tvoje stopy, horké slzy, ja a už nič viac...!